Bije či nebije ešte Petrove srdce? Výbornou previerkou, či je tomu tak, je Petrov veľmi obľúbený úsek prechádzky v dĺžke trvania bezmála jednej hodiny. Ten sa nachádza v katastri obce, kde má Peter od svojho narodenia trvalý pobyt a nechýbajú v ňom dva kopce pre Petra so zaujímavým stúpaním, pri zdolávaní ktorých sa občas zapotí.

Za posledné dva dni som takmer nepohol ani prstom, až na jednu maličkosť v sobotu, ktorou bolo kosenie záhrady benzínovou kosačkou. Ani to by sa neudialo, ak by s kosením nezačal Jano okolo 9-tej hodiny ráno. Rámus kosačky sa nedá prehliadnuť, obzvlášť ak ide o benzínovú kosačku a hlavne vtedy, ak kosič s kosačkou pobehuje hneď pri vašom dome, čo by kameňom dohodil. Vysedávať na terase a popíjať pivko alebo skôr kávu, lebo na pivko bolo ešte zavčasu, sa nedalo, tak si Peter v rámci dobrých susedských vzťahov zaumienil, že Jánovi pomôže. Veď logicky vzaté, ak prácu robia dvaja, tak s prácou musia byť o polovicu skôr hotoví, ak sú rovnako šikovní. A po rámuse o chvíľku nebude ani chýru, ani slychu. Ale hlavne preto, lebo Jano Petrovi pomohol pri zvážaní dreva a patrilo by sa, aj keď sa Petrovi zrovna veľmi nechcelo, lebo iba pred chvíľkou otvoril oči a vstal z postele, revanšovať sa. Jano bol totižto hlavný zainteresovaný pri zvážaní dreva spred dvoch týždňov. Ak by jeho nebolo, tak sa s drevom mordujem ešte dnes. Na moje počudovanie Jano ráznym vyjadrením nesúhlasil, aby som sa zapojil, že pomoc nepotrebuje. V jeho prípade ide o relax, o ktorý sa v inkriminovanú sobotu nechcel s nikým deliť.

Tak po cigarete, ktorú mi ponúkol a prehovorení niekoľkých viet, medzi ktorými nesmela chýbať veta, ako sa mu vodí, mi nič iné neostávalo, len sa vrhnúť do svojej záhrady, ktorá susedí hneď s Janovou. Na dovolenke, na ktorej, som sa posledné dva týždne takmer nezastavil. Až na jednu nedeľu, ktorú som hlavne pre neznesiteľné horúčavy preležal v posteli. Zaumienil som si, že po strate zamestnania budem doma viac oddychovať. Samozrejme, so zámerom hľadať si intenzívne novú prácu. Na pohyb ako taký však určite Peter nemieni zanevrieť, toho sa neopustím, pokiaľ to len bude možné.

Pre zaneprázdnenosť a doslova kruté horúčavy v dňoch od 25. júla, kedy Petrovi začala dovolenka, nedošlo až na jednu prechádzku za černicami k absolvovaniu mnou obľúbenej  prechádzky, ktorej súčasťou sú dva kopce. V týchto dňoch si túto prechádzku určite dožičím viackrát, lebo s drevom som už hotový a práce je pomenej. Prvý kopec, o niečo málo menej strmší ako ten druhý, som absolvoval okolo 18³⁰ dňa 14. augusta bez väčšej ujmy. Akú že to ujmu Peter spomína? Ide o to, že počas zdolávania kopca, nesmiem oddychovať. Zatiaľ sa mi to stalo iba raz, že som musel oddychovať, a to z dôvodu, že moje telo opantalo ochorenie, pravdepodobne išlo o prechladnutie.

Chôdza je pre mňa už dlhšiu dobu neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Na pravidelnú prechádzku nedám dopustiť. Uprednostňujem skôr terén so stúpaním, lebo chôdza po rovine pre mňa trénovaného nie je nijak zaujímavá. Aby som sa unavil, tak musím behať, čo veľmi neobľubujem. A chôdza 10 km mi zaberie oveľa viac času ako je hodinová prechádzka, ktorej súčasťou sú dve stúpania. Doma mám tých možností viacero. Najčastejšie využívam tú hodinovú, ktorej prvý  kopec má Peter 14. augusta za sebou a z ktorej je priložená fotografia.

Po následnom klesaní Peter zdoláva aj druhé stúpanie, ktoré je o niečo strmšie a na vrchole ktorého  v samom jeho závere počujem biť svoje srdce tak intenzívne, že jeho tlkot počuť snáď aj na niekoľko metrov. Rád túto náročnejšiu prechádzku opakujem práve pre tento efekt. Kto ho zažil, tak určite vie, o čom rozpravám a určite mi dá za pravdu, že tento efekt stojí za to zopakovať, kedy srdce začne pracovať viac z dôvodu väčšej námahy organizmu. Pri vysokých teplotách sa zvyknem aj zapotiť, čo mi nijak neprekáža, ak sa tak stane. Potením sa vraj vyplavujú všetky jedy z nášho organizmu. A keď sa deň predtým poriadne vypotím, tak potom na druhý deň, ak nepijem veľa vody, tak môžu byť  tropické teploty a Peter nevypotí ani kvapku potu. To mi vyhovuje, ak mám v pláne návštevu trebárs úradu práce, ako tomu bude zajtra, čiže pondelok, s úmyslom hľadania si práce, kde sa kumuluje stále dosť ľudí s podobným úmyslom a určite by im bolo nepríjemné, ak by si Peter v jednom kuse z čela utieral pot.  

Všetko má svoje plusy, ale aj mínusy. Taká prechádzka vo voľnej prírode prináša so sebou veľa nástrah. V jednom kuse vás môže otravovať poletujúci hmyz. Zrovna minule sa mi to prihodilo, ešteže som mal po ruke šiltovku, ktorou išlo šikovnejšie zahnať v jednom kuse obťažujúci hmyz. Ak vás napadne roj bonkov, pomôže podľa mojej skúsenosti, ak je v blízkosti les, vybehnúť do jeho porastu. Treba si dávať pozor, kam stúpate takmer pri každom kroku, lebo väčšinou ide o nerovný terén a nezriedka sa v teréne nachádzajú rôzne predmety od výmyslu sveta, ktoré zanechávajú po sebe nezodpovední ľudia. A tých je zatiaľ stále dosť. Keď už sme v lese nie na lúke, ale aj na tej, tak nás môže vystrašiť v lepšom prípade vysoká zver a nielen ja osobne som stretol už aj zajaca, líšku a iné tvory z ríše zvierat. S kým by som sa nechcel stretnúť v lese, je medveď, ten našťastie v našich končinách nepobýva.

Citát o zdraví:

Nemocné telo potrebuje lekára, nemocná duša priateľa.

-  Menandros -

Pekný deň prajem.