Taká obyčajná nedeľa

Je nedeľa 16. mája a mne sa po dlhšej prestávke chce znova vziať mobil do rúk s úmyslom vo Worde napísať niekoľko riadkov na môj blog. Pre tentokrát sa zameriam na stručný priebeh dňa, ktorý začnem vstávaním o 5.00 hod. a končiť budem plus-mínus nejaká tá minúta okolo 19-tej hodiny. Na záver dňa som si odmeral krvný tlak, tak ten tiež spomeniem. Nameraný tlak spomeniem v texte, ale doložím pre vierohodnosť aj jeho fotografiu. Krvný tlak si meriam raz za tri mesiace z dôvodu, že už nie som najmladší a aj preto, že som ešte len v nedávnej minulosti mal problém s jeho vyššími hodnotami.

S prebudením sa o 5-tej hodine ráno a bez budíka v poslednej dobe nemám žiadny problém, keďže sa prebúdzam o piatej už dlhšiu dobu. Že je tomu tak, vďačím najmä kvalitnému spánku. Ten sa mi upravil pravidelným pohybom v podobe práce okolo domu, keďže aj kvôli koronavirusu som momentálne doma a nechodím do práce.  Pomohli  aj prechádzky v slovenskej prírode raz týždenne, obvykle v nedeľu a skvalitnenie stravovacích návykov.

Po prebudení obvykle cvičím, ale keďže bola nedeľa a týždeň bol pre mňa fyzicky náročný, tak som cvičenie odložil na neskôr. Pobral som sa  rovno do kuchyne a urobil som si kávu, ktorú som vypil pri cigaretke. Nasledovali raňajky, pod ktoré som sa podpísal sám bez cudzej pomoci. Nešlo o zložitý úkon, určite to zvládne každý, kto si už skúsil uvariť aspoň čaj. Postup je nasledovný: položil som malý hrnček bielej farby, ktorý mám vyčlenený iba na prípravu detskej krupice a podobných vychytávok, akými je napr. kakao, na elektrický sporák. Do neho som nalial odhadom cca pol litra mlieka a hneď za studena som pridal tri polievkové lyžice detskej krupice. Popritom som nezabudol zapnúť sporák a potom vytrvalo neúnavne a do nemoty, najlepšie v jednom smere, som miešal drevenou vareškou, kým mlieko nezovrelo. Po zistení, že došlo naozaj k bodu varu, ešte chvíľku zotrvávam v miešaní. Mne sa osvedčila ani nie minútka, kým mi z mlieka po zovretí krupice z relatívne redšej tekutiny vznikne o niečo hustejšia konzistencia. Následne vypínam chutil, tak pridávam masielko, mám v obľube nielen v tomto prípade, ale aj v prevarenom mlieku. A na úplný záver pocukrujem kryštálovým cukrom, tiež nešetrím a cukrujem ostošesť. 

Keď mám všetko hotové,, ako má byť, začínam so stolovaním. Na raňajkách som si pochutil a mohol by som ich mať na stole aj obdeň. Považujem ich za výdatné raňajky, ak však nemáte nič na práci. Iba vylihovať, nanajvýš sa v papučiach pohybovať po dome, ako to bolo v mojom prípade v nedeľu 16. mája. V nedeľu sa u nás doma nepracuje, len oddychuje podľa vlastného uváženia. Všetka moja zvýšená  aktivita so zvýšeným pulzom bola ranná rozcvička po raňajkách, ktorá nasledovala po troche odpočinku, ktorý som si dožičil pri rannej hygiene pred umývadlom. Keď sa ráno umývam, stáva sa mi, že som hotový nezriedka aj po hodine. Zvýšený pulz som sa pobral stabilizovať do normálu v  obývacej izbe. Po  pracovnom týždni,* v ktorom prevládala fyzická práca, mi dobre padla mnou obľúbená poloha na chrbte na gauči, ktorý je hneď naproti televízoru. Ten je mojím dobrým spoločníkom okrem nedele nezriedka aj cez týždeň od 17-tej až do 23-tej hodiny. S výberom televízneho kanála som bol nadmieru spokojný. Nešlo síce o akčný film, ktorý je mojím obľúbeným žánrom, ale film z rodinného prostredia, v ktorom si zahral aj môj obľúbený herec a komik Lukáš Latinák. Film sa mi veľmi páčil, až natoľko, že sa mi nechcelo odbehnúť v čase reklamy si zapáliť cigaretu, alebo vypiť kávu, aby mi niečo neuniklo z deja filmu. Až na jednu výnimku, okolo 11-tej hodiny, kedy ma ani nie cigareta, ale hlad donútil navštíviť chladničku v kuchyni. Chladnička nesklamala, síce nepraskala vo švíkoch, ale vyberať bolo z čoho. Okrem salámy, mlieka a iných pochutín, ktoré mamka nakúpila v sobotu v našom obchode, som v nádobe na zeleninu naďabil na vodný melón. Aby som sa nenasýtil úplne a  chutil mi obed, tak si myslím, že som si správne zvolil. Za hodinku by už mohla doraziť mamka z kostolíka očistená od všetkých hriechov, ktoré za posledný týždeň napáchala. Keď skonzumujem melón, taká hodinka je postačujúca na to, aby bol žalúdok opäť  prázdny a nachystaný na obed, s ktorým sa pri sporáku od skorého rána popasovala moja mamka. Zvykneme jedávať  spoločne, aspoň na obed.

Nemohol som sa dočkať mamkinho návratu z kostola, tak niečo malé v podobe melóna mi dobre padlo. V nedeľu doobeda chodieva mamka spolu z ďalšími veriacimi v dedine na nedeľňajšie omše. Nebolo tomu inak ani v nedeľu 16-teho a keďže do jej návratu ešte nejaká tá minútka ostávala, tak mi nič iné neostávalo, len sa znova pobrať pred televízor, kde som vyčkal na jej príchod. Po ňom sme sa spoločne pustili do nedeľňajšieho menu, ktorým bola slepačia polievka a hlavné jedlo pečené kurča s ryžou a čerešňovým kompótom. Stolovanie prebiehalo ako obvykle v duchu našich pravidiel - kto varí obed, lebo občas aj ja varím v nedeľu, obvykle však iba druhé jedlo, nielen mamka, tak ten aj servíruje. Mám to rád, keď ma niekto obslúži s jedlom a nerobí mi problém aj vyčkať na druhé jedlo, ak som v predstihu s polievkou. Obed samozrejme chutil veľmi, lebo moja mamka varí veľmi dobre a podľa mojich chutí.

Po obede je u mňa dobrým zvykom v nedeľu si aspoň na hodinu oddýchnuť v polohe ležmo so zavretými očami. Neváhal som ani tentokrát a uložil som sa vo svojej izbe. V pláne mala byť jedna hodinka, ale dožičil som si viac z dôvodu, že som sa prebral až po troch hodinách. Pravdepodobným dôvodom mojej únavy bol namáhavý pracovný týždeň. Po prebudení sa a vykuknutí z okna došlo z mojej strany k zisteniu, že máme návštevu. Bola to moja mladšia sestra Majka v sólo výprave. Neváhal som ani na sekundu a pobral  z izby po schodoch na nižšie podlažie do kuchyne za návštevou. Veselo sme debatovali, jedli a popíjali asi hodinku, keď došlo k môjmu zisteniu, že prestalo vonku pršať, tak som neváhal a po ospravedlnení sa Majke pobral na prechádzku do nášho chotára. Vypotiť čaj a jedno pivko, ktoré som vypil. Aj som sa zapotil na prechádzke, ktorá je už neoddeliteľnou súčasťou môjho života po zdravotných komplikáciách. Urobil som dobre, že som sa pobral na prechádzku, aj keď hneď na jej začiatku bolo nad slnko jasné, že to nemusí dopadnúť najlepšie.  Prechádzka v trvaní necelej hodiny mi prospela veľmi a neľutujem ani to, že na záver som trošku zmokol. Na moje šťastie som utekať nemusel, len som zrýchlil krok, aby som nezmokol do nitky. A ani som nezmokol, aj v kroku som spomalil hneď v úvode, išlo iba o planý poplach, ako je pre mesiac máj typické, že môže pršať každú chvíľku v krátkych intervaloch.

Tak natešený, že som nezmokol, lebo išlo iba o slabý dážď v trvaní niekoľkých minút, pred ktorým sa dá zutekať, som sa vrátil domov. Keď som prišiel domov, na moje počudovanie, Marianku som našiel vo dverách vychystanú na odchod nabalenú domácimi vajíčkami. Aj sme sa pobozkali, Majka už je zaočkovaná ako aj ja, ale s rúškami, lebo opatrnosti nikdy nie je dosť. Po jej odchode do 19-tej hodiny ostávalo len zopár minút. Stihol som sa ešte osprchovať, sprcha mi dobre padla po prechádzke. Po osprchovaní som sa znova uložil na svoje obľúbené miesto v obývacej miestnosti, ktorým je gauč a siaham po ovládači od televízora.

A to je všetko, čo som chcel pre dnešok opísať, čo sa mi prihodilo v nedeľu 16. mája 2021. Už musím končiť, ale nie že by nebolo o čom písať, ale mamka okrem toho, že výborne varí, ale aj výborne pečie a mne sa chce okoštovať jej orechový koláč, ktorý práve upiekla a ktorého vôňu cítim cez okno mojej izby. Sľuby sa majú plniť a ako som sľúbil hneď na začiatku, že v závere spomeniem svoj krvný tlak, tak jeho hodnota v kľudnom stave už rok neprekročila hodnotu 140/90 LDH. Po mojich opatreniach, ktorými  sú pohyb, viac spánku a zníženie hmotnosti, pohybuje sa niečo málo nad 130/80 LDH. Že je tomu tak a že nešvindľujem, fotku prikladám:  

 Motto: Čo môžeš urobiť dnes neodkladaj na zajtra.

 

S pozdravom Peter I.

Pekný deň prajem.