Za posledné dva dni som takmer nepohol ani prstom, až na jednu maličkosť v sobotu, ktorou bolo kosenie záhrady benzínovou kosačkou. Ani to by sa neudialo, ak by s kosením nezačal Jano okolo 9-tej hodiny ráno. Rámus kosačky sa nedá prehliadnuť, obzvlášť ak ide o benzínovú kosačku a hlavne vtedy, ak kosič s kosačkou pobehuje hneď pri vašom dome, čo by kameňom dohodil. Vysedávať na terase a popíjať pivko alebo skôr kávu, lebo na pivko bolo ešte zavčasu, sa nedalo, tak si Peter v rámci dobrých susedských vzťahov zaumienil, že Jánovi pomôže. Veď logicky vzaté, ak prácu robia dvaja, tak s prácou musia byť o polovicu skôr hotoví, ak sú rovnako šikovní. A po rámuse o chvíľku nebude ani chýru, ani slychu. Ale hlavne preto, lebo Jano Petrovi pomohol pri zvážaní dreva a patrilo by sa, aj keď sa Petrovi zrovna veľmi nechcelo, lebo iba pred chvíľkou otvoril oči a vstal z postele, revanšovať sa. Jano bol totižto hlavný zainteresovaný pri zvážaní dreva spred dvoch týždňov. Ak by jeho nebolo, tak sa s drevom mordujem ešte dnes. Na moje počudovanie Jano ráznym vyjadrením nesúhlasil, aby som sa zapojil, že pomoc nepotrebuje. V jeho prípade ide o relax, o ktorý sa v inkriminovanú sobotu nechcel s nikým deliť.
Tak
po cigarete, ktorú mi ponúkol a prehovorení niekoľkých viet, medzi ktorými
nesmela chýbať veta, ako sa mu vodí, mi nič iné neostávalo, len sa vrhnúť do
svojej záhrady, ktorá susedí hneď s Janovou. Na dovolenke, na ktorej, som
sa posledné dva týždne takmer nezastavil. Až na jednu nedeľu, ktorú som hlavne pre
neznesiteľné horúčavy preležal v posteli. Zaumienil som si, že po strate
zamestnania budem doma viac oddychovať. Samozrejme, so zámerom hľadať si
intenzívne novú prácu. Na pohyb ako taký však určite Peter nemieni zanevrieť,
toho sa neopustím, pokiaľ to len bude možné.
Pre
zaneprázdnenosť a doslova kruté horúčavy v dňoch od 25. júla, kedy
Petrovi začala dovolenka, nedošlo až na jednu prechádzku za černicami k absolvovaniu
mnou obľúbenej prechádzky, ktorej
súčasťou sú dva kopce. V týchto dňoch si túto prechádzku určite dožičím viackrát,
lebo s drevom som už hotový a práce je pomenej. Prvý kopec, o niečo
málo menej strmší ako ten druhý, som absolvoval okolo 18³⁰ dňa 14. augusta bez
väčšej ujmy. Akú že to ujmu Peter spomína? Ide o to, že počas zdolávania
kopca, nesmiem oddychovať. Zatiaľ sa mi to stalo iba raz, že som musel
oddychovať, a to z dôvodu, že moje telo opantalo ochorenie, pravdepodobne
išlo o prechladnutie.
Chôdza
je pre mňa už dlhšiu dobu neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Na pravidelnú prechádzku
nedám dopustiť. Uprednostňujem skôr terén so stúpaním, lebo chôdza po rovine
pre mňa trénovaného nie je nijak zaujímavá. Aby som sa unavil, tak musím behať,
čo veľmi neobľubujem. A chôdza 10 km mi zaberie oveľa viac času ako je hodinová
prechádzka, ktorej súčasťou sú dve stúpania. Doma mám tých možností viacero. Najčastejšie
využívam tú hodinovú, ktorej prvý kopec má
Peter 14. augusta za sebou a z ktorej je priložená fotografia.
Po následnom
klesaní Peter zdoláva aj druhé stúpanie, ktoré je o niečo strmšie
a na vrchole ktorého v samom jeho
závere počujem biť svoje srdce tak intenzívne, že jeho tlkot počuť snáď aj
na niekoľko metrov. Rád túto náročnejšiu prechádzku opakujem práve pre tento
efekt. Kto ho zažil, tak určite vie, o čom rozpravám a určite mi dá za
pravdu, že tento efekt stojí za to zopakovať, kedy srdce začne pracovať viac
z dôvodu väčšej námahy organizmu. Pri vysokých teplotách sa zvyknem aj
zapotiť, čo mi nijak neprekáža, ak sa tak stane. Potením sa vraj vyplavujú všetky
jedy z nášho organizmu. A keď sa deň predtým poriadne vypotím, tak potom
na druhý deň, ak nepijem veľa vody, tak môžu byť tropické teploty a Peter nevypotí ani
kvapku potu. To mi vyhovuje, ak mám v pláne návštevu trebárs úradu práce,
ako tomu bude zajtra, čiže pondelok, s úmyslom hľadania si práce, kde sa kumuluje
stále dosť ľudí s podobným úmyslom a určite by im bolo nepríjemné, ak
by si Peter v jednom kuse z čela utieral pot.
Všetko
má svoje plusy, ale aj mínusy. Taká prechádzka vo voľnej prírode prináša so
sebou veľa nástrah. V jednom kuse vás môže otravovať poletujúci hmyz. Zrovna
minule sa mi to prihodilo, ešteže som mal po ruke šiltovku, ktorou išlo
šikovnejšie zahnať v jednom kuse obťažujúci hmyz. Ak vás napadne roj
bonkov, pomôže podľa mojej skúsenosti, ak je v blízkosti les, vybehnúť do
jeho porastu. Treba si dávať pozor, kam stúpate takmer pri každom kroku, lebo
väčšinou ide o nerovný terén a nezriedka sa v teréne nachádzajú rôzne
predmety od výmyslu sveta, ktoré zanechávajú po sebe nezodpovední ľudia. A tých
je zatiaľ stále dosť. Keď už sme v lese nie na lúke, ale aj na tej, tak nás
môže vystrašiť v lepšom prípade vysoká zver a nielen ja osobne som stretol
už aj zajaca, líšku a iné tvory z ríše zvierat. S kým by som sa
nechcel stretnúť v lese, je medveď, ten našťastie v našich končinách nepobýva.
Citát o zdraví:
Nemocné telo potrebuje lekára, nemocná duša priateľa.
- Menandros -
Pekný deň prajem.
